MUDr. Viera Doničová: Cukrovka sa týka každého z nás viac, než si myslí

Cukrovka sa považuje za jednu z novodobých epidémií medzi chronickými civilizačnými ochoreniami. Podľa najnovších údajov hrozí v Európe už každému piatemu človeku. Jej rapídny nárast súvisí s rozmachom toxického životného štýlu, ktorý spôsobuje nerovnováhu medzi príjmom a výdajom energie. Vlastné rozhodnutie upraviť, či na druhej strane neriešiť životosprávu rovnako určuje aj smer, akým sa bude vyvíjať zdravotný stav a prognóza diabetikov. 

Podľa aktuálnych údajov z Národného centra zdravotníckych informácií (NCZI) je na Slovensku evidovaných oficiálne viac ako 350-tisíc pacientov s cukrovkou. Reálne sa však toto ochorenie týka oveľa viac ľudí. „Nemáme plnohodnotné vykazovanie údajov zo všetkých diabetologických ambulancií a navyše, každý tretí diabetik svoje ochorenie zatiaľ nepociťuje a je nediagnostikovaný. Z rôznych štatistických výkazov a skríningov je vidno, že výskyt diabetu v populácii má výrazne stúpajúci trend,“ hovorí predsedníčka Slovenskej diabetologickej spoločnosti, doc. MUDr. Viera Doničová.

Podľa dát Medzinárodnej diabetologickej federácie z roku 2021 žije v Európe už 61 miliónov pacientov s cukrovkou. „Podľa prepočtov má v Európe diabetes približne každý 11-ty človek a zároveň každý 10-ty človek už má na toto ochorenie našliapnuté a je v štádiu, ktoré nazývame tzv. prediabetes. Dá sa povedať, že riziko súvisiace s cukrovkou sa týka v priemere každého piateho obyvateľa Európy. Týka sa nás teda viac, než si myslíme,“ upozorňuje na alarmujúci fakt popredná odborníčka na toto ochorenie. 

Neliečený a podcenený diabetes vedie k vážnym problémom

Pri cukrovke sa rozlišujú dva hlavné typy, oba charakterizuje hyperglykémia, teda vysoká hladina krvného cukru, avšak majú rozdielnu príčinu aj prejavy. Diabetes 1. typu sa týkal najmä v minulosti hlavne detí a jeho priebeh je veľmi akútny a zjavný, prejavuje sa pocitom silného smädu, častejším močením, stratou hmotnosti. Pri cukrovke 2. typu, ktorá tvorí dnes až 90 % všetkých prípadov tohto ochorenia, sa príznaky rozvíjajú veľmi pozvoľne. Dlho nie sú takmer žiadne, diabetik nemá spočiatku žiadne subjektívne ťažkosti. A to je práve problém. Keď je týmto pacientom prvýkrát zistená zvýšená glykémia, lekári konštatujú častokrát už 50-percentné poškodenie žľazy, ktorá vylučuje inzulín. 

„Diabetes sa u väčšiny pacientov rodí dlho. Pokles funkcie beta buniek, ktoré produkujú inzulín, sa dá modernou diagnostikou zachytiť už aj 9 rokov predtým, než sa cukrovka prejaví. Hoci súčasnými metódami stále nedokážeme podstatu tejto poruchy vyliečiť, čím skôr toto riziko odhalíme a čím skôr pacient rázne upraví svoj životný štýl, tým lepšie. Ak sa tak nestane, vieme, že sa u neho do 10 rokov s vysokou pravdepodobnosťou vyvinie komplikácia – napríklad srdcový infarkt, ďalšie kardiovaskulárne príhody, vážne problémy so zrakom až praktická slepota, tzv. diabetická noha končiaca amputáciou, neuropatia, nefropatia a množstvo iných problémov, ktoré ohrozujú zdravie a život,“ upozorňuje docentka Doničová a ďalej pokračuje: „Keď však pacient zmení druh stravy, zvýši pohybovú aktivitu a bude spolupracovať s lekármi, dokáže prognózu vývoja svojho ochorenia zlepšiť až o viac ako 50 %.“  

Reset stravy a pohyb je základ – pre ľudí s obezitou to platí trojnásobne

Pacienti s diabetom sa nemusia obávať, že je treba svoj jedálniček upraviť drastickými obmedzeniami, s ktorými budú musieť doživotne bojovať. Základné pravidlá diétnej liečby cukrovky sú totožné s pravidlami racionálnej výživy, platnými pre každého. Ak vám diagnostikujú cukrovku, musíte však byť v ich dodržiavaní obzvlášť dôslední. „Pri liečbe cukrovky potrebujeme v rámci diabetickej diéty zredukovať príjem sacharidov zhruba o tretinu. V prvom rade je treba čo najviac obmedziť jednoduché cukry, ktoré, obrazne povedané, nerastú v prírode. Určité štúdie dokázali, že závislosť od cukru dokáže byť až osemkrát silnejšia v porovnaní s drogami. Je to preto celé o prenastavení stravy, čím dôjde k resetingu fyziológie prahu pociťovania glukózy a sacharidov v organizme. Inak povedané, čím viac sa začnete obmedzovať v jedení sladkého, tým menej naň budete mať po čase chuť,“ vysvetľuje MUDr. Viera Doničová.

Diabetici by sa mali mať okrem cukru v strave, najmä v sladených nápojoch, na pozore aj pred prílišnou konzumáciou alkoholu. Kľúčová je tiež redukcia rýchlych, nasýtených tukov a na druhej strane zvýšenie príjmu rastlinných bielkovín. 

Lekári na základe svojej praxe uvádzajú, že u diabetikov 2. typu má vo väčšine prípadov ich choroba súvis s nadváhou či obezitou. Šanca vzniku diabetu rastie totiž s obezitou až trojnásobne v porovnaní s ľuďmi so štandardnou hmotnosťou. Redukcia váhy stravou a pohybom je preto cieľom číslo jeden. „Je dôležité, aby pacient pristúpil k zmene racionálne. Prvé týždne a mesiace môže vyslovene trpieť. Potom to už ale pôjde ľahšie. Keď pacient dosiahne nejaké úspechy, je sám motivovaný a má oveľa vyššiu šancu na predĺženie svojho života oproti diabetikovi, ktorý tento režim nedodržiava,“ zdôrazňuje odborníčka. 

U mladých a detí bude riziko ešte vyššie

Zatiaľ čo v minulosti sa prepuknutie cukrovky 2. typu týkalo ľudí po 60-ke, dnes sa táto choroba presúva k čoraz mladším ľuďom. Aktuálne čísla z NCZI hovoria, že u ľudí vo vekovej kategórii 45 a viac rokov narástol výskyt diabetu o 33 %. A štatistiky sú ešte hrozivejšie, pokiaľ ide o mladých ľudí a deti. „Tento trend vidno najvýraznejšie zatiaľ v USA, ale prichádza už aj do Európy a súvisí s nárastom obezity detí. Podľa modelovania a predikcie dnes dostupných dát deti, ktoré boli narodené po roku 2000, budú mať v staršom veku pravdepodobnosť vzniku cukrovky na úrovni až 30 %. Osveta o tomto ochorení a zdravom životnom štýle, ktorým dokážeme cukrovke predísť a rovnako ju aj lepšie zvládať, je preto nanajvýš aktuálna,“ uzatvára MUDr. Viera Doničová.